ORŠ Moldavská bagandža Krompachy - Moldava

Nakoľko nám počasie neprialo, vonku fúkal silný vietor a k tomu snežilo, bagandžu z Krompách do Moldavy sme museli zrušiť. SHMU hlásil „Východ zasiahne snehová kalamita“ tak to nás k rozhodnutiu zrušiť, resp. presunúť túto peknú trasu ešte viac prinútilo. No nám, zakladateľom bagandže a skalným turistom nedalo ani to počasie tak sme sa rozhodli zvoliť si náhradný plán. Dovolenky v prací boli nahlásené a nuda doma by nás asi “zabila“ tak sme išli omrknúť kalamitný terén. Hneď za Moldavou pri Dúbkoch sme stretli prvú prekážku skrížený kamión, týchto prekážok ďalej pribúdalo viac a viac, ale my pokračujeme v jazde smer Plejsy. Na Jahodnej to už vyzeralo že oprášime aj snehové reťaze ale zdolali sme aj túto situáciu obohatenú riadnou nádielkou snehu. Dostali sme sa na Plejsy len s polhodinovým oneskorením. Lyžiarske stredisko, ktorého tradícia lyžovania siaha až do roku 1952, nám dalo riadne pocítiť výhody dlhého udržania sa snehovej pokrývky. Areál sa rozprestiera na severných svahoch Krompašského vrchu (1025 m), kde slnko veľmi nevidno a pri takomto vetre, aký fúkal v piatok, pocitová teplota bola riadne nízko, niekde okolo -20. Rýchlo sme obkukali terén, značenia a opäť sme sadli do auta smer druhá strana Gelnica - Thurzov, kde sme z Plejsov mali naplánované dostať pešo. Thurzov je pomenovaný podľa grófov Thurzovcov, ktorí za preukázané služby kráľovi dostali v roku 1528 od Ferdinanda I. Habsburského Gelnický hrad. Vietor v tejto doline už nemal takú silu a dovolil nám nerušene sa prejsť, poobzerať si okolie od školy prírody až po hrad. Na hrade sme stretli staršieho pána rodáka z Janïka, ktorý nám porozprával svoj príbeh ako sa do Gelnice dostal. Potešilo nás jeho rozprávanie, poradil nám tipy kam máme ďalej pokračovať, tak sme sa vybrali smer staré bánske námestie. Námestiu dáva šmrnc skupina domov, v ktorích bývali majitelia baní tvoriaci najvyššiu spoločenskú vrstvu ako nám “ujo“ povedal. Dominantnými budovami námestia sú bývalá radnica a budova okresného úradu. Pomaly sa už zotmievalo, tak sme náš poznávací výlet prerušili a utekali naspäť na Thurzov, kde sme sa v malom penzióne ubytovali. Ráno sme sa prebrali do iného sveta, bolo nádherne jasno, bezvetrie. Podľa nasej turistickej trasy sme mali pokračovať z Gelnice do Poproča, ale veľká snehová nádielka by nám určíte bez snežníc dala maximálne zabrať, zvolili sme náhradný plán. Vybrali sme sa na Úhornú kde sme si dali silné raňajky (výborné pečené koleno). Jazero bolo zamrznuté, príroda bola krásna ale nedostupná kvôli veľkému snehu. No zase sa na nás usmialo šťastie, miestny “rozprávač“ okoloidúci extrémista, ktorý sa k nám rútil na lyžiach po lese spomedzi stromov, nám pošepkal jeden tip. Vybrali sme sa ho hľadať, obkuknut starú štôlňu, ktorá bola postavená ešte za čias Márie Terézie. Štôlňu stavali 26 rokov, ma dĺžku 2 kilometre a vedie popod Hekerovú. Niekedy ju občania používali na skrátenie cesty do Švedlára, teraz sa využíva ako vodný zdroj pre Smolník a je do nej zákaz vstupu! S trochou šťastia sa povolenie dá vybaviť na obecnom úrade a vodohospodárenskom podniku ako nám bolo doporučené. Po tomto extrémnom ukončení nášho víkendu sme sa už spokojne vracali domov.

Najbližšiu Turú sme naplánovali na 24. marca, na ktorej budeme spoznávať druhou svetovou vojnou nedokončené gemerské spojky. Nikdy neexistujúce železnice, ktorých trate boli pripravene a ostali len prázdne tunely a viadukty.