Šk Bodva výlet za banskými pamiatkami v Smolníku

Športový klub Bodva Vás pozýva na výlet k Smolnickým štolňam a rekreačnému miestu pod názvom Turbína.

Počas soboty sa prejdeme okolitými štolňami a opečieme si obed na Turbine. Navštívime horný a dolný Rothenberg, nižnú vodnú Štolňu, Tereziánsku štolňu, Kaib, úpadnicu Jolanu.

kedy: sobota 20.10.2018

Odchod: 7:30 parkovisko pri kakaši.

Prihlásenie: turistika@skbodva.sk

Cestovné: 3€ KST, Šk  Bodva 4€, nečlen 5€.

Do auta si je potreba zobrať prezúvky a sáčok na znečistenú obuv.

Prihlásiť sa a zaplatiť je potrebné do piatku 12:00hod.

Niečo o najznámejšej Tereziánskej štolni:

Píše sa rok 1768. Pri obci Smolník postavili vodnú nádrž Úhorná, do ktorej priviedli okolité potoky. Vybudovaním vodnej nádrže nastal problém. Z nádrže sa odvádzala voda na pohon banských strojov a parné píly v doline časom nemali dostatok vody. Vyriešili to tak, ako sa na danú dobu a banské mesto patrí – vybudovali štôlňu popod horu sa rozhodli napojiť na Bystrý potok vo vedľajšej doline. Vzhľadom na nemecké (mantácke) obyvateľstvo Smolníka mala dolina meno Markschreibersgrund a Bystrý potok bol Schellenseif. Diela sa zmocnil merač E. Nikolassy.

Najväčšou zaujímavosťou celého banského diela je skutočnosť, že ju sekali ručne a z oboch strán naraz. Trvalo im to 26 rokov. V roku 1794  sa im podarilo stretnúť, len museli mierne skorigovať výšku. V mieste stretu má preto štôlňa výšku 6 metrov. Traduje sa, že robotníci počuli búchanie kladív o dláta, lenže zvuk išiel zhora, na druhej strane zdola. Tak v hornej časti začali kopať nadol a spojili sa.

Štôlňa má dĺžku cca 2 km. Voda ním pretekala podľa plánov, keďže otvor pri Smolníku je o 15 metrov nižšie ako ústie pri Bystrom potoku. Prietok bol dostačujúci a poskytoval 70 litrov za sekundu. Dnes časť vody preteká po dne a časť je vedená potrubím, ktoré slúži ako zdroj pre zásobovanie obce.

3 veci, na ktoré si treba dávať pozor pri návšteve štôlne:

1. POZOR NA HLAVU! Aj napriek skutočnosti, že je štôlňa vysoká cca 1,9 metra, nachádzajú sa tu úseky, v ktorých je potrebné chodiť skrčený. Zistili sme, že v stiesnených priestoroch má človek katastrofálny odhad výšky. Ľahko sa môže stať, že bolestivou formou odskúšate tvrdosť svojej hlavy.
2. Celou štôlňou vedie železobetónový chodník nachádzajúci sa nad hladinou vody. V podstate celé sa to dá prejsť „suchou nohou“. Ale nájdu sa úseky, v ktorých kvapká voda zo stropu v rôznej intenzite. Je vhodné si zobrať teplejšie oblečenie a ideálne aj nepremokavú bundu. Ale to je skôr záležitosť komfortu.
3. Počas prechodu zažijete širokú škálu pocitov. Od strachu až po eufóriu, keď zbadáte svetlo na konci tunela. Budete mať pocit, že tá štôlňa nemá konca. Kráčate, kráčate a pred Vami (aj za Vami) je stále len tá nekonečná čierno čierna tma. Pri pohľade na kovové výstuže Vás napadnú rôzne myšlienky o kvalite a životnosti daných podpier. Nevadí. Svojím spôsobom ide o adrenalínový zážitok, za ktorý netreba platiť. Ak je človek opatrný, tak je tento zážitok aj bezpečný.