Šk Bodva výstup na Titov Vrv

Keď predsedovi ŠK Bodva Braňovi Jánošovi skrsla v hlave myšlienka vystúpiť na Titov vrv, druhý najvyšší vrch Severného Macedónska, mysleli sme si, že to bude už tradične pekný a vydarený výlet. A veru aj bol. No to sme ani netušili, čo nás tam ešte len čaká.

Všetko starostlivo naplánoval a zorganizoval a po štandardnej príprave - nákup, balenie, krátky oddych sme mohli vyraziť. 5 dospelých a jedno 3-ročné dieťa bola ideálna zostava na to, aby nám bolo počas výletu veselo. Cestovali sme strategicky v noci, aby sme sa vyhli množstvu áut na cestách, zápcham a aby sme ušetrili deň, ktorý môžeme využiť lepšie ako presúvaním sa. Vo štvrtok o 18tej sme vyrazili na 11-hodinovú cestu za spoznávaním ďalšieho pekného miesta. Všetko šlo veľmi dobre, až kým sme nedorazili na maďarsko-srbskú hranicu. Chceli sme sa vyhnúť hlavnému preplnenému hraničnému prechodu a tak sme využili menší prechod vzdialený asi len 2 km od toho hlavného. Problém bol, že bolo 22:30 a hraničný prechod je od 23:00 do 4:00 zatvorený. Optimizmus nás neopúšťal a verili sme, že to stihneme. Nestihli sme. Zostali sme stáť ako druhé auto pred hranicou a ani pokus o obmäkčenie colníka, že máme v aute dieťa, nepomohol. Museli sme sa presunúť na hlavný hraničný prechod, kde stáli autá v troch nekonečných pruhoch. Na tejto hranici sme strávili ďalšie 3 a pol hodiny. Keď sme o 2:40 ráno konečne opúšťali hranicu, bola pred nami ešte dlhá 7-hodinová cesta. K nášmu hotelu v lyžiarskom stredisku Popova Shapka sme dorazili unavení pred 10tou hodinou ráno.

16-hodinová vyčerpávajúcacesta nám predsa nemohla pokaziť výlet. Dlhé hodiny sme využili na prieskum miestnych pomerov a jedál. S prekvapením sme zistili, že alkohol vrátane piva sa dá v obchodoch kúpiť len do 20tej hodiny večer. Mysleli sme si, že to bude náš najväčší problém. Až na mieste sme zistili, že asi všetky obchody v danej lokalite sú moslimské a nepredávajú vôbec žiaden alkohol. Našťastie sme mali slovenské zásoby a aspoň v hotelovej reštaurácii sme ochutnali miestne pivo. Vraj aj vegetariáni si tam mali prísť na svoje, no v troch reštauráciách bol výber bezmäsitých jedál obmedzený len na šaláty a jedno teplé jedlo.

Konečne nastal deň D a plánovaný výstup na Titov vrv s výškou 2748 m.n.m., najvyšší vrch pohoria Šar plani  na neďaleko hranice so Srbskom. Podľa turistickej mapy mala túra trvať 8 hodín a tak sme si v hoteli vybavili skoršie raňajky a vyrazili. Už počas cesty sme mali krásne výhľady na slnkom zaliatu okolitú krajinu a pohorie. Výstup nám trval 3,5 hodiny pohodovým tempom s troma prestávkami na osvieženie. Najťažší úsek bol tesne pod vrcholom, kde sme posledných 200 výškových metrov museli zdolať na relatívne krátkom úseku. Dych berúci panoramatický výhľad na okolité pohorie, ktorý sa nám naskytol z vrcholu, stál za tú námahu posledných metrov. Dole sme zišli za 2 hodiny a mohli tak využiť čas na detské ihrisko a obzeranie ratrakov, ktoré boli odparkované na každom kroku. Teda aj najmladší člen našej skupiny si prišiel na svoje.

Strmé svahy a miestami dosť skalnatý terén bola výzva aj pre Braňa na bicykli, do ktorej sa s radosťou pustil. Okrem náročného terénu sa musel cestou popasovať aj s veľkými túlavými psami, ktoré preverili jeho schopnosti rýchleho zjazdu z kopca. Kto vie, možno aj preto pozbieral nejaké ocenenia na segmentoch v tejto lokalite..

V nedeľu sa ochladilo a pribudlo riziko zrážok, čo neodradilo Braňa od ďalšej cyklotúry. Okrem výhľadov na prírodu sa kochal už aj inverziou a riziko zrážok sa zmenilo na búrku, ktorá ho zastihla. Vrátil sa zmoknutý, zablátený, ale ako vždy spokojný s novými zážitkami a s ďalšími odbicyklovanými kilometrami v nohách.

Cesta domov bola značne rýchlejšia. Vyhli sme sa dlhému čakaniu na hraniciach a v plánovanom čase prišli domov.

V Macedónsku sú ľudia milí a krajina krásna, hoci nás prekvapili všadeprítomné odpadky a túlavé psy, ktoré zjavne nemajú radi cyklistov. Všade sa dalo platiť kartou, prípadne eurami, ale výdavok bol niekedy v denároch a bolo treba zvážiť, koľko denárov vieme minúť za tých pár dní. Výlet sa vydaril, vrátili sme sa plní nových zážitkov a už cestou domov sme sa rozprávali o ďalších plánoch a cestách za spoznávaním nových miest.