|
Dnešná túra sa niesla v komornejšom duchu, keďže nás bolo 9 a začala ako ináč, pred Kakašom. Aj keď čas stretnutia bol mierne neľudský, vzhľadom na vzdialenosť cieľovej destinácie úplne pochopiteľný, všetci sme sa zišli načas okrem Trembeckého (tiež nič mimoriadné ). Cestu do Čingova, odkiaľ štartovala naša misia, sme zvolili cez Jasov – Smolník – Mníšek nad Hnilcom – Hnilčík – Spišská Nová Ves – Smižany. Auto sme nechali na parkovisku pri penzióne Lesnica. Po oblečení všetkých možných vymožeností odevného priemyslu, krátkom strečingu a naštudovaní miestnej mapy, sa konečne vyrazilo.
Prvým úsekom cesty bola trasa Čingov – Ďurkovec po žltej turistickej značke. Bola to príjemná cca 15 minút trvajúca trasa ústiaca do chatovej osady, akurát na zahriatie svalov. Odtiaľ sa ďalej pokračovalo po žltej až na Tomášovský výhľad. Cesta viedla, ako po nenáročných lesných chodníčkoch medzi mierne zasneženými stromami, tak po mierne náročnejších kamenistých chodníčkoch. Asi po trištvrte hodinke sa dorazilo k výhľadu. Pre nepriaznivé počasie bol výhľad obmedzený, no i tak dych vyrážajúci, vzhľadom na majestátny tvar skaly a zanedbateľnú veľkosť človeka ako takého. Fascinujúci bol aj kontrast tvorený stromom rastúcim ako keby zo skaly (viď fotogaléria). Po nesmelých pohľadoch zo skaly a nafotení miliónov fotiek sme sa pobrali ďalej.
Nasledujúci úsek bol Tomášovský výhľad Letanovský Mlyn a trval približne 45 minút. Zo začiatku po zelenej k rázcestiu Pod Tomášovským Výhľadom a ďalej po modrej až k Letanovskému Mlynu lemujúc tok Hornádu. Prvý dojem z tejto časti trasy nebol najlepší. Pripomínalo to skôr rúbanisko a nie malebnú prírodu. Tento dojem však neskôr zlepšila krása a rozmanitosť chodníčkov od klasických cez kamenisté až po koreňové. Úsmev na tvári nám vyčarovalo lezenie po kovových stupajoch na skalách nad „búrlivým“ tokom Hornádu a prechod hojdajúcimi kovovými mostmi . Istotu lezenia miestami zabezpečovali reťaze prikované do kamenných stien. Podľa mojej mienky najkrajší úsek celej túry. To som si myslel len do okamihu keď sa dorazilo na ďalší úsek.
Po Letanovskom Mlyne nasledovala trasa ku Kláštorisku, rozdelená na dva menšie úseky. Prvý úsek po modrej ku Kláštorskej rokline, s mierne náročnejšími chodníčkami, stupačkami a drevenými schodo-rebríkmi. Druhý úsek, mimochodom najkrajší, od Kláštorskej rokliny ku Kláštorisku po zelenej značke bol plný vzrušujúcich výstupov po rebríkoch, brodenia po koryte miestneho potôčika medzi zasneženými stromami. Trasa končila výstupom z lesa na lúku kde sa týčili hradby zrúcaniny Kláštoriska. Keďže bol pokročilý čas a aj hlad nás už prepadol, uchýlili sme sa pod turistický prístrešok na rýchle občerstvenie a prezlečenie do suchých šiat.
Posledná trasa sa po miernom stúpaní vyznačovala hlavne klesajúcou tendenciou po lesných serpentínach po modrej turistickej značke. Cestou sme minuli Biely potok a potešil nás pohľad Tomášovský výhľad z údolia, po ktorom nasledovala už len cieľová rovinka k autu na parkovisko pri penzióne Lesnica. Krátky oddych, naskákanie do auta a fičalo sa domov.
Spiatočná trasa bola mierne odlišná cez Hnilec – Gemerskú polomu a Rožňavu. Rozhodnutie zmeniť trasu sa ukázal ako dobrý nápad. Cestu spestrovali nekonečné serpentíny s ostrými zákrutami. Prvý člen našej komornej skupinky nás opustil už v Turni no zvyšok úspešne dorazil až do Moldavy.
Celá akcia sa zakončila vyhodnotením v miestnom spoločenskom zariadení pod vedením zodpovedného vedúceho, kde sa rozdali aj nejaké „odmeny“, „tresty“ a pivá.
Najsilnejšie dojmy
Počasie
Počasie nebolo najideálnejšie. Celý čas bolo pod mrakom s jemne padajúcim dažďom, ktorý sa vo vyšších polohách menil na sneh. Aj skutočnosť, že pršalo, nám nepokazilo náladu, lebo dážď akosi úplne zapadol do scenérie dnešnej túry.
Chodníčky a ich schodnosť
Chodníčky boli primerané ročnému obdobiu, miestami blato. Kamenisté časti, drevené a železné stupačky boli mierne šmykľavé, ale reťazové zábradlie zaistilo bezpečný prechod. Zábavné boli aj železné mosty istené kovovými lanami, ktoré sa malým úsilím podarilo rozkolísať, čo sa dámskej časti skupiny nie celkom páčilo . Vo vyššie položených miestach stále pretrvávajúca snehová prikrývka trochu sťažovala náš postup, no nič strašné.
Zaľudnenosť
Dnešný deň skoro bez ľudí. Stretli sme iba dve skupinky turistov a jedného šialenca na bicykli.
Možnosti občerstvenia
Cestou sme minuli pár chatiek s občerstvením no všetky boli zatvorené. Dôvodom bolo pravdepodobne, že sme túrovali mimo sezónu. Tento podstatný nedostatok sme však preklenuli vlastnými bohatými zásobami.
Doprava, prístup, parkovanie
Na prepravu sme použili 9 miestny automobil so zodpovedným šoférom, čo bol zároveň v jednej osobe aj zodpovedný vedúci. Prístup k východziemu bodu bol od Spišskej Novej Vsi cez Smižany. Parkovalo sa pri penzióne Lesnica. Parkovisko nebolo najväčšie a väčšina miest bola vyhradená pre návštevníkov penziónu, nebol problém so zaparkovaním.
Plusy, mínusy
+ nádherná scenéria prírody
+ dobrá partia
+ pekný výhľad
- plastový odpad v lese
- rúbanisko
|
.png){kind=logo}
