Výstup na najkrajšiu výhľadovku Slovenska

Veľký Choč sa označuje za najkrajší vyhliadkový bod Slovenska. Ponúka nádherný výhľad, ktorý skutočne stojí za námahu vynaloženú pri výstupe na tento najvyšší vrch Chočského pohoria.

Z výšky 1 611 metrov pripomínajú mestá a obce Oravy či Liptova len malé stavebnice a jedna z najväčších vodných nádrží na Slovensku, Liptovská Mara, len malý fliačik vody. Kopec bol s oravskou krajinou zobrazený na rubovej strane desaťkorunovej bankovky, ktorá bola v obehu v rokoch 1986 až 1993.

Výhľad z Choča je ako pohľad z lietadla. Známy je kruhovým rozhľadom na okolité pohoria. Na západe vidno Malú Fatru a jej najvyššie vrcholy Veľký Rozsutec a Veľký Kriváň. Trošku južnejšie je zasa pohorie Veľkej Fatry. Na juhovýchode vidieť Nízke Tatry, na východe Západné Tatry.

Na sever šípky ukazujú na Oravské Beskydy a ich Babiu horu a Pilsko. Na vrchole je tabuľa a tá ukazuje vzdialenosť aj názvy konkrétnych pohorí. Samozrejme, výhľad závisí od počasia a viditeľnosti.

Veľký Choč je na rozhraní dvoch regiónov – liptovského a oravského. Pre obidva je dominantným pohorím a z oboch sa dá na vrch aj vystúpiť. Trvá to zhruba dve a pol až tri hodiny, všetko závisí od kondície. Asi najjednoduchší je výstup z dedinky Valaská Dubová, kde sa nachádza aj Jánošíkova krčma. Stojí na mieste niekdajšieho dreveného hostinca, v ktorom vraj v roku 1713 chytili Juraja Jánošíka, keď ho za 200 dukátov zradila stará krčmárka so svojou dcérou Žofou.

Vo Valaskej Dubovej sa tiež hovorí, že názov Choč zrejme súvisí s jeho tvarom, lebo slovo „choč“ je odvodené od výrazov koč, kuča, guča a tie znamenali hrb, kopu, vyvýšeninu. S Jánošíkom sa tak trochu spája aj samotný výstup na Choč, cestou po modrej značke z Valaskej Dubovej je veľká skala, ktorá sa nazýva Jánošíkov stôl. Nasledujú majestátne Tesné skaly a potom strmší výstup skalnatým chodníkom cez les na Strednú Poľanu, odkiaľ je to na Veľký Choč niečo vyše hodiny.

Ďalšie výstupy na Choč sú možné aj z Hviezdoslavovho rodiska Vyšného Kubína alebo rodnej dedinky Martina Kukučína Jasenovej. Na liptovskej strane sa tam možno dostať z dedín Likavka, Lisková či Lúčky. Starosta Lúčok Anton Druska upozorňuje na iný pohľad, a to zdola nahor, teda z obce na Choč. „Je jedným z najkrajších, pretože smerom k našej obci sú otočené bralá a skaly,“ dodáva.

V obci je aj Lúčanský vodopád, vysoký asi 13 metrov. „Je v strede obce, a to je zaujímavé, že za vodopádom nemusíte ísť ďaleko do hôr. Každý rok má inú podobu, súvisí to s liečivou minerálnou vodou, ktorá doň priteká. Vďaka tejto teplej vode vodopád nezamŕza ani v zime,“ hovorí starosta. Obec by chcela vodopád osvetliť, aby sa ukázal návštevníkom Lúčok aj v noci.

Pohorie Chočských vrchov netvorí súvislý hrebeň, po ktorom by sa dali podnikať klasické hrebeňovky, a tým sa odlišuje od iných pohorí. Masív pretínajú hlboké kaňonovité doliny. Okrem Choča sú turisticky veľmi atraktívne aj Prosiecka a Kvačianska dolina. Cez obe doliny sa dá prejsť za šesť hodín, keď je možné obdivovať skalné steny, rôzne veže či kamenné bralá.

V nich sú zvyšky starej vozovej cesty, ktorá veľmi dávno slúžila na prepravu sena. Medzi lesom a skalami v Kvačianskej doline sú vodné mlyny, stále funkčné najstaršie „motory“ v dejinách ľudstva. Pred zánikom ich zachránili dobrovoľníci a stále sa o ne starajú.

V prostredí, ktoré učarovalo dobrovoľníkom, tisícom turistov, ale aj filmárom, sa nakrúcali napríklad scény do filmu Želary či rozprávka Plavčík a Vratko.

Užitočné informácie

• výstup na Choč patrí k stredne náročným túram s veľkým prevýšením (asi 1 000 metrov), dôležitá je pevná turistická obuv s vibramovou podrážkou a turistické palice.
• dôležitý je dostatok tekutín a rezervné oblečenie, pre prípadný vietor na vrchole aj počas výstupu
• masív Choča má niekoľko vrcholov, ktoré majú v názve Choč – Zadný, Predný, Malý a Veľký (je najvyšší 1 611 metrov)