Moldavská Bagandža - výlet k nikdy neexistujúcej železnici

Nedeľa 24. marca opätovne patrila skalným nadšencom prírody. Turisti z oddielu rekreačného športu sa zúčastnili ďalšieho plánovaného turistického výletu. Nakoľko vysoké vrchy sú ešte kvôli veľkej nádielke snehu nedostupné, vybrali sme sa opäť pod zem. Tento krát sme sa rozhodli spoznať a pokochať sa Gemerskými spojkami – nikdy neexistujúcej železnice postavenej za 1. Slovenského štátu (r. 1939 - r. 1945).

Odchod z Moldavy sme si naplánovali ráno na ôsmu hodinu. Povinná výbava bola mať výkonné svetlo, občerstvenie a samozrejme teplé oblečenie aj napriek prvým jarnom dňom. Trasu sme si naplánovali z Magnezitoviec, kde sme sa dostali vlastnou dopravou. Trasa začínala cez už zelenajúce sa lúky. Po pol hodine na nás už z diaľky číhal 38 m vysoký a 230 m dlhý železobetónový oblúkový Koprášský viadukt. Viadukt je aj po toľkých rokoch v zachovalom stave. Prešli sme ho po celej dĺžke, potom sme už s nádychom tajomstva zvedavo nahliadli do prvého temného otvoru blízkeho Koprášského tunela (r. 1941). V diaľke presvitalo malinké svetielko, čiže svetlá sme ani nemuseli pozapínať. Tunel zhruba po nejakých 245 m vyúsťoval do susednej doliny obce Kopráš. Prvý tunel bol za nami a my sme sa s veľkými očakávaniami tešili na v poradí druhý tunel. Po necelej hodinke prekrásnym krajom sme sa dočkali. Slavošovský tunel pod Homôľkou (r. 1941 - r. 1944), ktorý má 2401 m bol na obzore. Pred tunelom bolo oddychové miesto a tak sme sa osviežili a pripravili si potrebné svetlá na prejdenie tunela. Stredom tunela vedie obvyklý odvodňovací kanál a celý tunel má veľmi kvalitne vybetónované dno. Je postavený v dosť značnom klesaní, čo dokladá rýchlosť pretekajúcej vody v kanále, ktorá do tunela vteká na slavošovskej strane. Pretože tunel prechádza vápencovou oblasťou a podzemná voda si našla cestičky i do tunelu, na niekoľkých miestach možno vidieť aj pravú kvapľovú výzdobu. Tunel je bez problémov priechodný po celej dĺžke a nám sa vo svetle čeloviek odkrývali tajomné zákutia tohto zabudnutého technického diela. Po necelej hodinke sme tunel zdolali a vyústili na slavošovskej strane do prekrásneho Horného Gemera. Pred tunelom sú vybudované krásne drevené oddychové miesta s možnosťou odpočinku a relaxu, ktoré sme aj patrične využili. Najedený, osviežený a oddýchnutý sme sa pomaly museli vybrať cestou naspäť. Vracali sme sa rovnakou trasou ako sme prišli. Po príchode k autám sme sa všetci členovia zhodli, že Gemerské spojky boli čarovné a s výberom turistického výletu sme všetci spokojný a tešíme sa na najbližší výlet naplánovaný v apríli do Krásnohorskej jaskyni v Slovenskom krase.
Prírode zdar!