Cyklotúra SNP

Cykloturistika na počesť 71. výročia SNP


    Čas - 10:00, miesto - pred Kakašom, predpokladaný počet účastníkov – veľa, realita – v čase môjho príchodu asi 5 minút pred desiatou tam smutne posedával iba Štefan A.. Predpokladal som, že davy ľudí sa začnú čo nevidieť valiť. Po pár minútach k nám pribudol iba Maroš D. a a o hodnú chvíľu neskôr aj organizátor a direktor celej akcie Braňo. Po krátkom dohadovaní a po pár telefonátoch sa zhodnotilo že dnešný dav cyklistov bude iba o sile 4 ľudí. Priznám sa trochu ma to vystrašilo, lebo som dúfal v rekreačné tempo a to akosi nevyšlo.


    S miernym meškaním sme vyrazili. Zo začiatku trasa viedla popri Bodve, vojsku a po asfaltke smerom na Jasov. Za Hatinami sa pokračovalo po poľnej ceste smerujúcej k prepojovacej ceste Jasova a Rudníka. Tu sa opäť pokračovalo po asfaltke Rudník, Podkova, Zlatá Idka. Keďže nám počasie prialo a bolo skvelých minimálne 35, prvé kvapôčky potu sa objavili už pri prvom stúpaní k podkove. Marošovi a Štefanovi to pravdepodobne vyhovovalo, lebo si zvolili príjemné pokec tempo a pomaly sa strácali v diaľke. Ja s Braňom sme sa držali rekreačnejšieho tempa. Je nutné podotknúť, že Braňo bol mierne hendikepovaný s bolesťou hrdla i napriek tomu občas šliapol do pedálov ako by si šiel po horskú prémiu a prefrčal okolo mňa jak šíp. Bolo to trochu divné, lebo každý takýto výkon sprevádzal zvláštny jav a to závan vetra s arómou rumu . Po chvíľke sme však aj my dorazili k podkove kde nás už Štefan s Marošom čakali a spoločne pokračovali do Zlatej Idky.


    Po krátkej zastávke pri prameni a v pohostinstve sa pokračovalo k pamätníku SNP už len drobnými prestávkami na dočerpanie vody a osvieženie, keďže bolo príjemné teplo. Na prekvapenie bol pomník opustený, ale vedúci zájazdu sa vynašiel a určil smer k chate Erika, kde to už žilo. Kyvadlová doprava premávala medzi Perlovou dolinou a chatou, všade na okolo množstvo ľudí, šumné dzifčence v krojoch a samozrejme smerácky guláš. Guláš síce ponúkali zadarmo, ale niektorý členovia našej skupinky nechceli riskovať, či už kvôli tomu, že bol mastný a pred nami ešte kus cesty, alebo z iných zásadových dôvodov, tak sa od guláša upustilo a dali sme si len pivko. Samozrejme okrem Braňa, keďže ho bolelo hrdlo.


    Naša ďalšia cesta viedla po červenej turistickej značke dolu zjazdovkou, po lesíku cez Idčianske sedlo až chatke Lajoška. Osobne som po tejto trase šiel prví krát a vychutnával som si zjazdy a prejazdy lesnými cestičkami, za čo ďakujem výrobcom bicykla za jeho technické možnosti. Vrelo odporúčam i keď v tomto suchšom období to má aj zopár drobných nevýhod a to napríklad, keď idete za Štefanom, je v celku problém ho zbadať za kúdeľom prachu, ktorý za sebou zanecháva, aby ste zistili kadiaľ vlastne cesta vedie. Cestu zahatalo aj pár spadnutých stromov, ale k chate sme dorazili zdraví. Opäť drobné občerstvenie. Tu už Braňa premohol smäd a dal si pivko aj on.


    Po krátkom oddychu a doplnení energie sa pokračovalo trochu adrenalínovejším zjazdom po modrej značke do Hýľova, kde sme sa opäť napojili na asfaltku vedú späť do Zlatej Idky. Cestou zastávka na dočerpanie pramenitej vody z Mexika a dofúkanie kolesa. Pokračovalo sa až k podkove, kde sa odbočilo do lesa na zelenú turistickú značku vedúcu do Poproča. Príjemné ochladenie pod korunami stromov a opäť pekný zjazd. Posledná krátka prestávka pri prameni nad Popročom a predpokladal som, že poslednom dofúkaní kolesa. Čakal nás už len zjazd do Jasova a po asfalte do Moldavi. Plynulú jazdu s pravidelným striedaním lídra, scéna ako z telky, prerušilo ďalšie dofukovanie kolesa. Medzi Hatinami a železničným priecestím sa pelotón definitívne roztrhol. Na vine bol technický problém. Už som to psychicky nezvládol a vymenil dušu. Zvyšok tímu ma čakal pri odbočke na vojsko. Keď som tam dorazil, boli už preč. Že vraj čakali, hm. Po krátkom pouvažovaní kam asi mohli pokračovať, z alternatív, ktoré ma napadli, som skúsil bar pod kopcom. Typ mi vyšiel. Braňo aj so Štefanom už dopĺňali vypotené vitamíny, ale Maroš tam už nebol. Keďže som sa s ním nestihol rozlúčiť, využijem túto príležitosť a zároveň ďakujem za športový zážitok. Po doplnení tekutín sme sa ja a Štefan rozlúčili s Braňom a pobrali domov. Direktor zájazdu Braňo tam ešte zostal pravdepodobne plánovať ďalšie skvelé akcie, ale to sú už len dohady a už nikdy sa nedozvieme čo sa ďalej udialo.

Foto: ŠK BODVA


Pridajte prvý príspevok do diskusie

Meno, priezvisko:

Správa:
picleftrightclosefacebook