ŠK Bodva – výstup na Kráľovu hoľu

Kráľova hoľa je najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, ktoré sa nazývajú Kráľovohoľské Tatry.

Kráľova hoľa spolu s Kriváňom je národným vrchom Slovákov, je najospevovanejším vrchom a vrchom najviac  opradeným povesťami a legendami. Najzaujímavejšia je povesť o veľkej láske medzi švárnym Kriváňom a Kráľovou hoľou.

Prečo je Kráľova hoľa „Kráľovou“?

Možno preto, že tu hľadal ochranu pred Tatármi uhorský kráľ Belo IV., možno preto, že tu rád lovil kráľ Matej Korvín, možno preto, že bola tiež cieľom aj bulharského cára Ferdinanda I Coburga. (V nejednej obci pod Kráľovou hoľou znejú zvony – dary od Coburgovcov) a možno preto, že majestátne kraľuje tejto oblasti.

Vyberte si sami, ktorá verzia sa Vám najviac páči.

Kráľova hoľa má aj prívlastok „strecha Slovenska“. To preto, že pod ňou pramenia rieky Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád.

 

Vo štvrtok ráno o 6:00 sa stretávame pri Kakaši. Je nás tu 11, čo je celkom pekný počet. Jany (účastník výstupu a vodič mikrobusu v jednej osobe), ja (Paly), Jožko, Vlado, Maroš, Monika, Peťo, Gizka, Peťo. Vlastným autom ide Viktor a Ivanka.

Cesta doTelgártu ubehla rýchlo, autá odparkujeme pred Obecným úradom.

Vyrážame smer Kráľova hoľa po zelenej. Vieme, že celá trasa je trvalé stúpanie. Pred nami je prevýšenie 1130 metrov.

Z Telgártu až po Štráfy prechádzame lesom. Chodník lemujú pekne vyfarbené čučoriedky. Jasné, že sa nimi sem-tam pohostíme. Medveďom snáď veľa neubudne. Pri križovatke Štráfy máme krátky odpočinok, zhodnotíme čas a pokračujeme ďalej na Kráľovu skalu. Stretávame značkárov, ktorí preznačujú turistické značky na stromoch. Spočiatku ide chodník lesom, ale tak ako aj my stúpame, sa pásmo lesa mení na pásmo kosodreviny. Kosodrevina, čučoriedky a pekne červeno vyfarbené brusnice sprevádzajú náš výstup na Kráľovu skalu.

Na Kráľovej skale trochu postojíme. Obdivujeme majestátnosť Kráľovej hole, ktorá je blízko, ale ešte ďaleko. Čaká nás najprv zostup do sedla Snehová jama, ktorým prechádza cesta zo Šumiaca na Kráľovu hoľu. Pri zostupe do sedla stretávame prvých turistov, ktorí idú oproti nám. Tiež nás prekvapuje počet cyklistov, ktorí smerujú na Kráľovu hoľu. Zo Snehovej jamy nás čaká posledný výstup. Mám pocit, že nemá konca.

Kráľova hoľa- zdolali sme ju. Nasleduje pauza, doplnenie energie a samozrejme spoločné foto.

 

Z Kráľovej hole zostupujeme smerom k Martalúzke. Trasa vedie terénom s trávnatým porastom, na niektorých miestach rastie kosodrevina. Zostupujeme súbežne s dolinou, v ktorej pramení Hnilec.

Martalúzka – prírodný skalný amfiteáter, prírodná rezervácia. Je to časť našej cesty, ktorú absolvujeme spoločne s Hnilcom. Tak ako my preskakujeme po kameňoch pod Martalúzkou, tak Hnilec „skáče“ po svojich kaskádach.

Postupne opúšťame spoločnosť Hnilca a prechádzame do pásma lesa. Značiek je pomenej (výsledok kalamity) ale pováľané stromy sú tak orezané, že s trochou turistickej intuície sa nedá zablúdiť. Chodník nás dovedie do Zadnej doliny.

Zo Zadnej doliny na Pusté pole pokračujeme lesnou cestou. Naše kroky opäť sprevádza Hnilec, ktorý tečie pozdĺž cesty.

Pusté Pole-záver našej cesty. Čakáme na Janyho s mikrobusom a ide sa domov.

 

Aj keď nám Kráľova hoľa neposkytla výhľady do okolia, výlet sa nám vydaril. Zdolali sme 15,5km a prevýšenie 1130m.

Foto: ŠK BODVA

        


Pridajte prvý príspevok do diskusie

Meno, priezvisko:

Správa:
picleftrightclosefacebook