Výstup na vrch Bukovec

Turistický výlet na vrch Bukovec sme (Braňo, Peťo, Paula, Pišti, Zimbo, Tomi a Ja - Monika) tradične odštartovali od Kakaša a samozrejme sme nevynechali raňajší doping. V Stodole majú naozaj výborné čapované pivo - odporúčam. Na šoférovanie sa tento krát odhodlal Peťo a my sme si užívali jeho rýchlu, ale napriek tomu bezpečnú jazdu. Cieľom nám bola tento krát malebná dedinka Švedlár, odkiaľ sa začínala celá túra. Po vyložení vecí z mikrobusu sme sa ešte zastavili v potravinách, kde nám ujo predavač ochotne potvrdil, že cesta na vrchol nám bude trvať nejaké 2 hodinky a vraj nie je veľmi náročná. Aj keď z môjho spätného pohľadu si táto trasa zaslúži ohodnotiť aspoň ako "trošku" náročná, ale nás, zdatných turistov neodradilo ani odstrašujúce prevýšenie, aj keď nám miestami dalo zabrať. Výstup sa začal pomalým stúpaním po modrej značke, ktorá nás sprevádzala celou cestou až na vrchol, cez lesy a lúky. Počasie sme mali slnečné a letné, takže aj výhľady boli nádherné. Na vrchole sa nám otvorila úžasná panoráma s výhľadom na Tatry, Kráľovu hoľu a v podstate celú krásu Volovských vrchov. Keďže sme už dosiahli cieľ, bolo na čase utíšiť aj hlad, či smäd, a tak sme si všetci spoločne pochutnávali na svojich "svačinách ". Pred zostupom ešte zopár fotiek, jedna spoločná, a až tak sme vyrazili. Cesta dolu bola o niečo rýchlejšia , ale aj náročnejšia pre kolená a členky. Nakoniec sme tento výlet zvládli bez problémov a zranení až na jednu pamiatku vo forme spečených rúk a ďalších končatín našich tiel, no kto by už myslel na opaľovací krém. Poslednou občerstvovacou zastávkou kam nás Peťo dopravil bola Uhorná. Pôvodne sme sa vo vodnej nádrži chceli osviežiť, ale premohla nás vôňa a následne aj chuť pečeného kolena a čapovaného piva a tomu sa naozaj nedá odolať. Nakoniec ešte nejaká tá kávička a už sme fičali domov. Ďalší úžasný deň s úžasnými ľuďmi za nami a krásne fotky a zrejme aj video, o ktoré sa Braňo snažil nám ho budú pripomínať